Krajiny Odrody vínaProducentiCena vína

Víno nikdy nepodľahne diktátu módy

Autor: Pravda - Jozef Sedlák, 20. júla 2012


Špičkoví slovenskí vinári sú vzdelaní, pracovití, vynachádzaví, majú ambíciu robiť personifikované vína s charakterom, čo sa mnohým aj darí, hovorí František Lipka, predseda hodnotiacich komisií v Národnom salóne vín Slovenskej republiky. Lipka, inak aj prezident Medzinárodnej jury pre udeľovanie cien O. I. V. – Medzinárodnej organizácie pre vinič a víno, si v rozhovore všíma určujúce trendy v slovenskom vinárstve a upozorňuje, aby štát nanajvýš citlivo posúdil aj otázku dane z vína.


Foto: Pravda - Robert Hüttner

František Lipka


Po prvý raz sa do finále dostalo 418 vzoriek vína z celého Slovenska. Zodpovedá rastúcemu počtu vinárov usilujúcich sa dostať do Národného salónu vín aj kvalita vín?

Áno, zodpovedá. Počet vín v Národnom salóne má vzostupný trend a - čo je najdôležitejšie - vzostupný trend má aj kvalita vín. Samozrejme, že kvalita v našich klimatických podmienkach závisí predovšetkým od ročníka, napríklad ročník 2010 bol slabší, no ročník 2011 je vynikajúci. Takže sa občas stretávame aj s istými výkyvmi v kvalite vín. Vo všeobecnosti však môžeme konštatovať, že kvalita vín na Slovensku z roka na rok pomaly stúpa.

Moderné slovenské vinárstvo má dvadsaťročnú históriu. Tón vinárstvu udáva generácia tridsiatnikov až päťdesiatnikov. V čom je jej najväčšia prednosť?

Zdôraznil by som najmä jednu: Ide o mladých ľudí, ktorí majú dobré enologické vzdelanie, čiže ovládajú najmodernejšie technologické postupy, ktorí sa oboznámili s vinárskymi trendmi v Európe a vo svete, a ktorí majú ambíciu robiť rovnako dobré vína ako ich kolegova vo vyspelých vinárskych krajinách. A pre ktorých je kvalita ich vín prednejšia než zárobok.

A v čom, naopak, zaostávajú oproti vinárom z iných krajín?

Myslím si, že naši špičkoví vinári v porovnaní so svojimi kolegami z iných krajín nezaostávajú v ničom podstatnom. Sú vzdelaní, pracovití, vynachádzaví, majú ambíciu robiť personifikované vína s charakterom, čo sa mnohým aj darí. Svedčia o tom aj zlaté a strieborné medaily, ktoré každý rok získavajú na najprestížnejších európskych či svetových súťažiach vín. Nehovoril by som preto o zaostávaní, ale skôr o rozdieloch. Rozdiel je napríklad v tom, že ich kolegovia z vinárskych krajín gazdujú na rodinných
majetkoch, ktoré zveľaďovali celé generácie. Čiže majú staré vinohrady, ktoré sa nachádzajú na najlepších terroir a sú vysadené najlepšími sortami, ktoré dávajú najlepšie výsledky práve na týchto terroir. Majú za sebou dlhú rodinnú tradíciu, osvedčený rodinný savoir faire, čiže know-how. Vytvorili si meno, značku a svoje trhy.

Toto všetko našim mladým vinárom, ktorí fakticky začínali od nuly, zatiaľ chýba. Toto všetko sa iba snažia vytvoriť, a to nie je ani jednoduchý, ani rýchly, ba ani lacný proces. Vysádzajú vinice, skúmajú, ktorá odroda sa najlepšie hodí práve do ich vinice, čiže do ich terroir, budujú pivnice s najmodernejšou technológiou. Učia sa zvládnuť výrobu
barikových vín, učia sa z odrody vyťažiť práve to, čo je pre ňu charakteristické, snažia sa vytvoriť svoj vlastný štýl a získať svoje miesto na trhu. Na tejto ceste pokračujú dobre. Verím v ich schopnosti.

Slovensko slávilo vždy úspech s bielymi vínami. Teraz zbierajú úspechy ružové vína. V čom sú odlišné od francúzskych vín?

Francúzske ružové vína sa vyrábajú predovšetkým na juhu, v Provensalsku, a to dokonca z trinástich lokálnych odrôd, ktoré sú akoby stvorené na výrobu práve ružových vín. Z odrôd, ktoré - až na výnimku - nemajú potenciál na výrobu kvalitných červených vín. Slovenské ružové sa vyrábajú z modrých odrôd, ktoré sú predurčené na výrobu kvalitných červených vín, ako je Frankovka modrá či Cabernet Sauvignon. Vďaka týmto odrodám naše ružové vína majú sýtejšie farby, kvalitnejšiu aromatiku, solídnejšiu štruktúru i telo, a takisto dlhšiu aromatickú perzistenciu. Preto sa netreba čudovať, že získavajú zlaté a strieborné medaily aj vo Francúzsku.

Ročník 2011 prial výrobe červených vín. Prejavilo sa to aj v zastúpení tohto ročníka v salóne, až 24 z 36 červených vín nemá ešte ani rok. Napriek nespornému potenciálu nejde o predčasné vystavenie vín?

Máte pravdu. Je to predčasné. Pri mladých červených vínach nehodnotíme ich kvalitu, ale ich dozrievací potenciál. A to je veľký rozdiel. Môže sa stať, že víno, ktoré má v prvom roku života sľubný dozrievací potenciál, sa napokon nevyvinie tak, ako sme očakávali. A naopak: víno, ktoré sme podcenili, sa môže rozvinúť do zázračnej krásy. V starých vinárskych krajinách sa z pivnice nevypúšťajú vína mladšie ako dva roky, a aj tie sa považujú za mladé. Červené vína by sme mali degustovať minimálne po druhom, ešte lepšie po treťom až štvrtom roku života. Vtedy to hodnotenie bude naozaj objektívne. Naši vinári sú však nedočkaví, chcú si čím rýchlejšie overiť kvalitu svojich produktov, a tým vlastne ubližujú svojim vínam.

Vo vínach ako v obliekaní panuje móda. Kto ju diktuje?

Módu vo vínach, rovnako ako aj v iných oblastiach, ovplyvňujú všetci, ktorí nejakým spôsobom pôsobia vo svete vína. Výrobcovia, obchodníci s vínom, médiá a najmä konzumenti, lepšie povedané milovníci vína. Nikdy by som však nepoužil sloveso diktujú. Víno je zvláštny výrobok. Je to dielo prírody i ľudských rúk, dielo vysokej technológie, ale aj špecifického umenia. Víno síce do istej miery podlieha móde, ale zároveň móde aj vzdoruje, odoláva. Tak ako nemôžete niekoho prinútiť, aby miloval niekoho, koho nemiluje, rovnako nemôžete prinútiť ľudí, aby pili víno, ktoré im nechutí. Ľudská chuť sa nedá znásilniť, a preto aj víno nikdy nebude podliehať diktátu módy. Druhou vecou však je, že aj ľudská chuť sa vyvíja a bude si hľadať vína, ktoré jej vyhovujú.

Aký trend sa presadzuje v novom desaťročí?

Presadzuje sa trend vysokokvalitných vín, personifikovaných vín s charakterom, vín, ktoré nesú pečať svojho terroir, pečať krajiny, kde boli vyrobené, štýl svojho výrobcu. Svedčia o tom aj štatistiky O. I. V., podľa ktorých spotreba vína klesá, ale zároveň stúpa spotreba kvalitných vín s charakterom, ktoré nesú – povedané po francúzsky - označenie Appellation d ´Origine Controlée. Špičkoví slovenskí vinári sú súčasťou tohto trendu.

Sladkosť vládne svetu. Dokonca aj v bielych suchých vínach pripúšťa zákon až 9 gramov zvyškového cukru. Kráčame od tvrdších chlapských vín k ženskejším? Čo je za týmto javom?

Vyzerá to tak, ako hovoríte. Treba však povedať, že to nie je nový trend. Vo svete sa ešte stále vypije najviac suchých vín, ktoré najlepšie „pasujú“ k jedlám, a keďže víno sa najčastejšie pije práve k jedlám, tento trend zostane zachovaný aj do budúcnosti. Na druhej strane je však pravdou, že aj milovníci suchých vín často dajú prednosť vínam, ktoré sa pohybujú na hranici suchých a polosuchých či polosladkých vín, veď sladkosť – ako ste povedali – zvádza. Vidieť to aj na degustáciach, kde mnohí degustátori dajú
zopár bodíkov navyše práve suchým vínam, ktoré nemajú napríklad šesť ale deväť gramov cukru, no ktoré zaostávajú za svojimi konkurentmi napríklad v oblasti aromatiky alebo štruktúry či aromatickej perzistencie. Ale taká je už ľudská chuť a tú treba rešpektovať.

Slovenské víno napriek nesporným úspechom vinárov prežíva neľahké časy. Rastú dovozy lacných vín, majitelia mnohých vinohradov vidia šťastie v premene pozemkov na stavebné parcely, zvažuje sa spotrebná daň z vína. Aká je vlastne budúcnosť vína, keď vlani sa pozberala úroda už z menej ako 10-tisíc hektárov plôch? Nebude raz slovenské víno vzácnejšie ako zlato?

Definovali ste presne niektoré dôvody, ktoré vedú k obmedzovaniu plôch vinohradov, a tým aj výroby slovenských vín. Konkurencia je naozaj veľmi silná a zákony trhu sú neúprosné. Ja by som dodal ešte jeden dôvod – a tým je slabá alebo dokonca nijaká podpora vinohradníckeho a vinárskeho sektora zo strany vlády. Dosiaľ ani jedna slovenská vláda nevytvorila veľkorysý a účinný program podpory vinohradníctva a vinárstva. Bez podpory štátu bude tento sektor odsúdený na pomalý zánik. Ak sa to nezmení, slovenské vína sa môžu stať skanzenovou záležitosťou, čo by bola tragédia. Slovensko je starou vinárskou krajinou, víno je súčasťou kultúrnej tradície Slovenska, jedným z erbových znakov našej krajiny. Preto by sme sa mali k nemu aj takto správať, a nepozerať sa naň iba z aspektu ekonomiky. A to treba zohľadniť rovnako ako treba zohľadniť aj mnoho ďalších vecí.

Je skutočne hanbou, že sme pozberali úrodu iba z necelých 10-tisíc hektárov, hoci v Bruseli máme zaregistrovanú plochu 22 500 hektárov, ktorú sme si počas prístupových rokovaní s úniou museli tvrdo vybojovať. A teraz sa ich dobrovoľne zriekame. Iné krajiny pritom bojujú o to, aby im EÚ povolila nové výsadby. Aj to hovorí o tom, že v našom vinohradníctve, respektíve v komunikácii tohto sektora s vládou, niečo nefunguje tak, ako by malo.

Ak sa naše vinárstvo „pozviecha“ a ak sa s pomocou štátu postaví na nohy, potom si na seba aj zarobí a bude prinášať peniaze aj do štátnej pokladnice. Ale v tejto etape mu štát musí pomôcť.

Čo by mala vláda urobiť ako prvý krok?

Prvým krokom musí byť zrušenie úvah o zavedení dane z vína. Ak štát zavedie daň z vína, tak zatlčie prvý klinec do truhly slovenského vinárstva. Víno nemožno zaradiť do rovnakej kategórie ako alkohol a rovnako ho aj zdaňovať. Daň z vína a daň z alkoholu sú dve rozdielne veci. Výroba vína je nepomerne náročnejšia a dlhšia a drahšia než výroba alkoholu. To sa nedá vôbec porovnávať. Víno nie je alkohol, i keď alkohol obsahuje. Víno je kultúrny a zdravý nápoj, ktorý má aj pozitívne účinky na ľudský organizmus a štát by mal mať vrcholný záujem o to, aby stúpala spotreba vína na úkor spotreby tzv. tvrdých alkoholických nápojov. Vráti sa nám to v zlepšení zdravia našej populácie a v menších výdavkoch na zdravotníctvo. Ak štát teraz zavedie daň z vína, tak vzhľadom na malý objem výroby vína u nás „zarobí“ veľmi málo, na druhej strane však zničí vinársky sektor a to bude škoda, ktorá sa nedá vyčísliť. V konečnom dôsledku nás to bude stáť oveľa viac, než získame zavedením dane z vína. Aj v tejto oblasti treba rozmýšľať strategicky.

Diskusia o víne Víno nikdy nepodľahne diktátu módy




Akcie a zľavy
Zľavy a akcie

Pozrite zlacnené vína
Kamenná predajňa
Osobný odber
na dvoch miestach v Bratislave
Košík
Doručenie zadarmo
od 30€ v BA, od 50€ v celej SR
Darčekové balenie
Darčekové balenie

možnosť krásneho zabalenia
Stránka Pivnička.sk je o vínach a vinárstve. Na stránke nájdete ponuku kvalitných vín a iných alkoholických nápojov a z toho dôvodu je vhodná iba pre návštevníkov starších ako 18 rokov. Prosím, potvrďte svoj vek.

Máte 18 alebo viac rokov?

ÁNO       NIE